O migrantoch

 

Príchod utečencov, ktorého sme svedkami je pokračovanie konca európskej kultúry tak, ako ju poznáme po 2. svetovej vojne. Nie je to nič nového, pretože dejiny sa opakujú. Opakujú sa preto, lebo ľudia nemajú pamäť a ľahko a rýchlo zabúdajú na historické skúsenosti, pretože ich nezažili na vlastnej koži.
Súčasná európska kultúra a životná úroveň nás Európanov je determinovaná svetovými vojnami. Toto tvrdenie platí pre celú Európu, východnú a západnú, severnú a južnú a ani berlínsky múr, či rozdielne politické systémy v jednotlivých jej častiach na tom nič nemenia. Aj napriek známym skutočnostiam, ktoré sa odohrali v prvej polovici 20. storočia bude toto storočie  patriť medzi najplodnejšie a najlepšie v histórii nášho kontinentu.
Vo vojnách, ktoré sa odohrali v 20. storočí na území Európy padlo 70 miliónov ľudí. Desiatky miliónov bolo zmrzačených, ešte väčšiemu množstvu tieto udalosti zničili život fyzickými a psychickými útrapami.
Keď sa v Európe v 45-tom skončila vojna, európske národy mali ponaučenie zhmotnené vo vojnových hrôzach. Na vlastnej koži takmer všetci bez výnimky pocítili hrôzy, ktoré vojna priniesla. Len ťažko si dnes žijúci ľudia vedia predstaviť, čo sa vtedy dialo. Obete týchto hrôz a útrap je cena, ktorú európske národy zaplatili za blahobyt ekonomický a sociálny rozvoj Európy v II. polovici 20. storočia.
Ľudia poučení školou života z vojen začali spolupracovať, vážiť si mier a pokoj, čo sa odzrkadlilo v hospodárskom a ekonomickom raste, ktorý nemal v Európe obdobu počas celej jej histórie. Zväzky ako EHS, Rímsky klub, RVHP fungovali v prospech verejného blaha. Z ich činnosti nevznikali žiadne dlhy, deficity verejných financií. V hospodárskom živote bol podvod a klamstvo neznámy pojem. Aj napriek chybám ( nič nie je ideálne) ako napríklad studená vojna, berlínsky múr , politické procesy a pod. nikdy neustala hospodárska a spoločenská spolupráca európskych národov, bez ohľadu na rozdielne politické systémy. Od roku 1948 sa neprestajne organizovali na území Európy olympijské hry, majstrovstvá vo všetkých možných športoch, rozvíjali sa celoeurópske kultúrne a spoločenské podujatia a činorodosť.
Ako čas šiel a generácia, ktorá priamo zažila vojnu odchádzala z verejného a politického života začala sa situácia meniť k horšiemu. Už ho riadili ľudia, ktorí nezažili vojnu a od dobroty nevedeli, čo robiť. Do hospodárskeho a politického života sa vlúdila nekonečná túžba po zisku a ovládnutí tých ostatných. Už nie my, ale ja, len ja som dôležitý. Vznikli nadnárodné ekonomické molochy, ovládané malými skupinami ľudí, ktorí zmýšľaním a nekonečnou túžbou po zisku vedú Európsku kultúru neomylne k zániku.
Popísať dnešný stav a objektívne ho vystihnúť je veľmi ťažké, ale zároveň ľahké a to tak, že každý z nás by mal dať na svoje pocity a skúsenosti. Každý z nás to cíti, že niečo nie je v poriadku, že my Európania potrebujeme zásadné zmeny, ak chceme zachovať a rozvíjať našu európsku kultúru aj do budúcnosti.
Ako toto všetko má súvis s utečencami? Niektorí ľudia majú názor, že utečencov treba prijať. Iste, to čo sa im deje, je strašné. Ale, ako už bolo spomínané, my Európania sme zaplatili za náš blahobyt vysokú cenu počas európskych vojen. Keď židov pálili v krematóriách, vojaci hynuli na frontoch v státisícoch, kto nám pomohol? Utekali sme do Lýbie, či Iraku, alebo Sýrie? Viete o tom, že dvadsaťtisíc Slovákov nemá ako obeť druhej svetovej vojny ani len svoj hrob? Ak umrie na mori niekoľko desiatok utečencov je z toho správa týždňa, ale veď počas vojny pri bojoch na mori v sekunde zahynuli tisíce námorníkov, či civilistov, historické fakty sú všeobecne známe, nebudem tu o nich písať. Kde boli Sýrčania, Iračania, Lýbijci v tom čase? V pokoji dojili ťavy.
Na druhej strane, ak je v štátoch, kde je vojna a odtiaľ prichádzajú zúfalí utečenci, položme si otázku, kto vytvoril podmienky pre túto vojnu? Slnko, stromy, rieky…? Nie. Podmienky pre vojnu vytvorili aj dnešní utečenci. Tak nech si za to zaplatia. A ak chcú žiť v mieri a pokoji, nech bojujú za ten pokoj a mier, nech prinášajú obete. Presne tak, ako ich priniesli svojho času Európania. Toto nie je politický názor a už vôbec nie xenofóbia, či niečo podobné. Toto je zákon prírody, platný od vzniku sveta a platný do posledného dňa jeho existencie. Nikto na tom nič nezmení.
Ak chceme zachrániť našu kultúru, náš spôsob života i pre nasledujúce ( aj tú dnešnú) generácie musíme sa opäť postaviť zlu, ktoré v podobe utečencov prichádza na naše územie. Musíme opäť podstúpiť boj a zaplatiť aj životom za budúcnosť nášho národa. Zaplatiť presne tak, ako to zaplatili za nás naši predkovia.

V opačnom prípade budeme platiť my. Nielen peniazmi, ale aj nevinnými obeťami z našich radov.

( napísané v marci 2015)